Hocus - Lotus - Metóda naratívneho formátu (rozprávania príbehu)

Autorkou metódy naratívneho formátu Hocus-Lotus je psychologička, Prof. Traute Taeschner z Universitá degli Studi, di Roma „La Sapienza“, ktorá vypracovala a vedecky overila novú metódu učenia sa cudzieho jazyka pre deti od 3 rokov do 10 rokov. Táto metóda stavia na psycholingvistických štúdiách zameraných na sledovanie osvojovania si materinského jazyka u detí. Ide o „inovatívny teoretický koncept psychologickej podstaty ako narácia (rozprávanie príbehu), prejavovanie emócií v reči, správna komunikácia, používanie výrazových prostriedkov tváre, hlasovej intonácie, zacielenia pohľadu, akcie a gestikulácie, ktoré vytvárajú charakter postáv multilinguálnych produktov a rôznych spôsobov triednych aktivít“ (T.Taeschner).

Deti celým procesom učenia jazyka sprevádzajú postavičky dvoch rozkošných Dinokrokov - Hocusa a Lotusa (Dinokrok je zmiešanina dinosaura a krokodíla), s ktorými sa deti môžu identifikovať. Hocus a Lotus prevádzajú deti rôznymi situáciami hlbokým emočným podtónom. Príbehy sú tvorené jednoducho detsky s využitím najpoužívanejších rečových prostriedkov prezentovaných v krátkych muzikálových pesničkách. Každá muzikálová pesnička (jeden príbeh) trvá okolo 5 minút, pričom rodičia a učitelia majú k dispozícii malú obrázkovú knižku s textom pesničky a farebnými obrázkami vyjadrujúcimi obsah ako aj možnosť dokúpiť si DVD s animovanými príbehmi.

Učiteľská aktivita spočíva v dramatickej/divadelnej činnosti. Učiteľ rozpráva deťom rozprávku a zároveň ju divadelne znázorňuje, pričom deti po ňom opakujú jednotlivé frázy a jeho pohyb. Hlavnou zásadou nie je, aby učiteľ výborne ovládal cudzí jazyk, ale aby bol schopný spontánne pracovať s deťmi, získať si pomocou svojho prístupu deti k spolupráci a dokázal ich zaujať. Prof. Taeschner vypracovala špecifický manuál pre učiteľov, ktorí učia deti metódou Hocus-Lotus a zároveň vedie kurzy „magickej učiteľky“.

A aké sú výsledky metódy Hocus-Lotus?

Prof. Taeschner zaškolila 120 „magických učiteľov“ a po dvoch rokoch ich práce s deťmi vybrala 113 detí vo veku 4, 5 a 6 rokov, ktoré si mohli vybrať svoju obľúbenú rozprávku a za pomoci obrázkovej knižky (deti nevedeli čítať) mali porozprávať príbeh. Počas rozprávania príbehu boli natáčané na video a potom boli ich výpovede presne prepísané a porovnané s pôvodnou verziou rozprávky.

Prof. Taeschner zistila, že deti celkovo predčili jej očakávania v množstve použitých slov počas rozprávania príbehu, pričom úplne prirodzene staršie deti boli schopné vytvárať správnejšie vety a používali viac slov. Výsledkom jej zistenia bolo, že pomocou metódy Hocus-Lotus sa deti učili rozprávať cudzím jazykom rovnako, ako to robia pri učení sa materinského jazyka. Produkovali všetky možné vety, frázy, štruktúry, výrazové a jazykové prostriedky, ktoré im boli emočne blízke. Dôležitým záverom jej zistenia bolo, že deti sa takto učia všetky komunikačné modality, ktoré sú súčasťou verbálneho jazyka – výrazové prostriedky, gestá, intonáciu. Deti dokázali vyrozprávať príbeh používajúc vety, a pokúšajúc sa použiť temporálne ako aj kauzálne vetné spojenia. Do príbehov často dopĺňali svoje emócie a predstavy, čím pôvodný príbeh rozširovali a obohacovali.

Len 3% detí neboli schopné vyrozprávať príbeh. 7% detí vyrozprávalo príbeh používajúc na jednotlivé epizódy jednoslovné pomenovanie, 12% detí pri jednotlivých epizódach použilo celé vety a až 78% detí prerozprávalo jednotlivé epizódy s viac ako jednou vetou.

Základom celej metódy je, že deti nadobudnú k cudziemu jazyku a k učiteľke pozitívny prístup, na hodiny sa tešia, učenie je pre nich zábavou a identifikujú sa s postavičkami.

Viac sa o tejto metóde môžete dozvedieť na Hocus Lotus (stranka je v taliančine a angličtine),